Postavy a ich charakterové vlastnosti
1.1.1.1.
Malý princ: – na svojej malej planéte má tri sopky, ktoré vymetá a čistí, má ružu, ktorú chráni a o ktorú sa stará – má veci, ktoré ho tešia a ktorým je užitočný
-
cestuje po planétach, v ktorých je konfrontovaný so svetom dospelých
-
je veľmi zvedavý a veľa sa vypytuje, čím hnevá dospelých – tí nemajú radi otázky „vo všetkom majú jasno“
-
je čistý a morálny, nechápe klamstvo, mamonárstvo, alebo samoľúbosť – nepotrebuje vlastniť veci ak nežije s nimi v zhode – úžitok pre oboch
1.1.1.2.
kráľ: symbolizuje nadradenosť, túžbu po moci; kráľ má pocit, že má moc, ale nemá poddaných -absurdita a nezmyselnosť ľudskej túžby; Malý princ oproti nemu nechce byť nad niekým, chce byť priateľom svojej ruži, barančekovi…=>rozdiel medzi dieťaťom a dospelým
1.1.1.3.
márnivec: obdivuje sám seba, je pyšný a sebecký; – absurdita- nie je na planéte nikto, kto by ho mohol obdivovať
1.1.1.4.
pijan: pije, aby zabudol, že sa hanbí, že pije; je tu otázka pevnej vôle – ľutuje sám seba a nič s tým nerobí
1.1.1.5.
biznismen: nemá na nič čas, všetko je hlúpe a nepodstatné, pokiaľ mu to neprináša materiálny úžitok; spočítava hviezdy, aby ich mohol vlastniť – vlastní a ani sám nevie prečo =>Malý princ poukazuje na jeho neosožnosť a zbytočnosť vo vzťahu k hviezdam
1.1.1.6.
lampár: -jediná osoba, ktorá by mohla byť nádejou – kamarátom vo svete dospelých je lampár: zapaľuje a zhasína svetlo v pouličnej lampe; ako jediný robí osožnú prácu; on je užitočný; človek, ktorý by bol ostatným dospelým komický a na smiech – robí prácu pre iných
1.1.1.7.
zemepisec: opisuje a zaznamenáva pohoria, rieky, ďaleké krajiny – lenže absurdne nikdy nevyšiel zo svojej pracovne, „nemá čas“, je povrchný
1.1.1.8.
výhybkár: otázka konania dospelých – nikdy nie sú spokojný tam, kde sú. Masy ľudí síce cestujú spolu, ale vlastne každý osamote
1.1.1.9.
obchodník s časom: umožňuje šetriť čas pri pití vody (53 minút denne) – ľudia sa síce stále za niečím naháňajú, ale keď ušetria čas nevedia, čo s ním – taktiež nevedia, čo je v živote najdôležitejšie – otázka priorít
1.1.1.10.stretnutie s líškou: „priateľstvo je už skoro zabudnutá vec“. Priateľstvo prináša smútok i šťastie – skutoční priatelia spolu obstoja. Vzdialenosť ich nikdy nedelí – keď jeden odíde, stále má priateľa. Získať si ho je umenie – trpezlivosť
1.1.2.
Ocko, ty si strelený
1.1.2.1.
Peter: – naivný: detské predstavy o svete a sny
-
veľmi vnímavý a na svoj vek inteligentný, dokázal sa s otcom rozprávať aj na veľmi zložité témy ako je umenie, vesmír
-
často sa vo svete dospelých cíti zmätený, bojí sa , či ho otec chce navždy, alebo je u neho len kým ho neomrzí
-
otec je pre neho učiteľom, vzorom, popri ňom si aj Peter viac začína všímať veci okolo seba a začínať o nich premýšľať, hoci bez otcovho vplyvu by sa nad nimi ani nepozastavil (burina)
-
trápi ho škola, otázka prehry
-
vnútorný rozpor: hoci je dieťaťom, občas si praje byť dospelým
-
nemal idylické detstvo: občas sa cíti sám a smutný, trápi ho neistota i rozchod rodičov, túžba po oboch a množstvo nezodpovedaných otázok
1.1.2.2.
otec: žije oddelene od dcéry a manželky
-
svojho syna mal veľmi rád, správal sa k nemu ako k rovnocennému človeku, rešpektoval jeho rozhodnutia, dával mu možnosť vybrať si , s kým chce žiť
-
dokáže sa vrátiť do svojho detstva, preto si dokáže nájsť cestu k synovi, správa sa k nemu ako k priateľovi, rád sa s ním hrá, aj slovník , ktorý používa so synom zbližuje, má rád humor
-
trpezlivý a ochotný odpovedať na všetky synove otázky, ktorých nie je málo, ak nenájde odpoveď na synove otázky, vysvetlí mu, že určité veci treba prežiť, že opísať sa nedajú, a tak musí počkať, kým vyrastie a sám niečo zažije
-
tolerantný, i keď nesúhlasil úplne zo všetkým , čo tvrdil jeho syn ( nenávisť k škole), nesnažil sa mu vnútiť svoj názor, iba mu občas nenápadne poradil
-
povzbudivý, i keď vedel vďaka svojim skúsenostiam, že mnohé zo synových predstáv sú nesplniteľné, povzbudzoval ho, aby v nich veril
-
svet , v ktorom žijú nie je idylický, otec síce necháva Petra , aby žil v ilúziách, ktoré patria k detstvu, ale zároveň mu nenápadne pripomína, že v živote sa môže stretnúť aj so smútkom,, nešťastím a problémami
-
detský svet sa u neho prelína so skúsenosťami, ale to mu nebráni byť dieťaťom
1.1.3.
Editino očko
1.1.3.1.
Edita:
1.1.3.2.
brat: spočiatku je k sestre nevšímavý, pretože je predpojatý voči malým deťom. Lenže potom sa začne o ňu viac zaujímať. Zasväcuje ju do svojich filozofických úvah – chce aby sa z nej stal rovnocenný partner
-
miluje a zároveň nenávidí ľudí – je zhnusený zo života a snaží sa vykresliť tieto pocity
-
sklamaný ľuďmi a priateľmi, vidí skôr to negatívne, zraňuje ho pokrytectvo, závisť – zožierajú ho až do zošalenia
-
chce odísť preč, pretože už tomuto svetu nedáva nádej – a chce vziať i Editu
-
veľmi ho trápi, keď Edita príde o oko – obviňuje Stvoriteľa
-
keď sa z Editky stáva Edita, stáva sa inou, už sa s ňou nemôže pýšiť
-
začína pochybovať o odchode do Afriky
